Upršaná, ale krásna Vychylovka

Po horúcom letnom dni nastalo jedno upršané ráno – začiatok dňa, ktorý bol naším dňom exkurzie do skanzenu vo Vychylovke. Po ceste sme s napätím očakávali či dážď ustane, ale po príchode na miesto do staničky sa spustila nespútaná búrka s dunivým hrmením. V tejto, podľa Janky Meszároszovej romantickej atmosfére, sme si obzerali kroje slovenských regiónov. Pri prezeraní starých fotografií, ktoré nám priblížili život na kysuckej dedine v minulosti, zrazu vykuklo slniečko a mohla začať naša prechádzka v exteriéri dedinky.

Počas čakania na vláčik sme si obzerali 100–ročnú parnú lokomotívu. Bola krásna a majestátna. Cestou vláčikom sme obdivovali starý mlyn s pílami, viaceré drevené domčeky a prekrásnu kysuckú prírodu so žblnkajúcim potôčikom, spevom vtákov a cvrlikaním cvrčkov. Vyšli sme do výšky 700  m n. m. Pani sprievodkyňa nám porozprávala o minulosti a význame železnice, ktorá spájala Kysuce s Oravou. Pri výstavbe nebolo dosť priestoru na serpentíny, preto konštruktéri vymysleli úvraťový systém, pri ktorom raz lokomotíva vagóny ťahala a raz tlačila. Takmer 11 km dlhý úsek železnice je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky. 

Po príchode do stanice sme sa vybrali na prechádzku po dedinke a navštívili sme kaplnku Panny Márie. Pôvodné miesto, kde kaplnka stála, bolo v centre obce Zborov nad Bystricou na mieste blízko cesty v blízkosti súčasného kostola obce. Dnes stojí v blízkosti mlynu z Klubiny . Základ stavby mlyna je postavený z kameňa, múry stavby sú postavené z tehál kombinované a spevnené s drevenými hranolmi. Horná časť a strecha sú postavené z dreva. Do používania sa však dostala až v priebehu roka 1921. Stavba bola napojená na potok vlastným náhonom, ktorý poháňal koleso. Ten sa dal uzavrieť a prívod vody zastaviť. Koleso má priemer 4,5 metra. V roku 1926 s novým majiteľom pribudla aj prestavba na pílu. Pozreli sme si interiéry domčekov s náradím, nábytkom a vecami dennej potreby. Dozvedeli sme sa , že tunajší ľudia, ktorí tu žili, si vážili svoje domáce zvieratá. Tie im okrem úžitku poskytovali aj teplo. Maštaľ stavali pod izbami a teplo zo zvierat slúžilo aj ľuďom.

O jedinečnosti tohto miesta svedčí aj záujem filmárov o danú lokalitu. Skanzen na Kysuciach sa pochopiteľne neraz stal miestom nakrúcania filmov a seriálov. Natáčal sa tu významný český film, ktorý rozprával príbeh mladej židovky, ktorá sa ukrývala v horách pred nacistami – film Želary v hlavnej úlohe s herečkou Aňou Geislerovou. Medzi ďalšie filmy patrí Jaškov sen, filmy z prostredia starej obce Riečnica ako boli Povstalecká historia, Balada o mŕtvych očiach, ale krátke časti z tohto miesta možno pozorovať aj vo filme Sedím na konári a je mi dobre s Markétou Hrubešovou v hlavnej úlohe. Medzi najznámejšie diela, ktoré sa akokoľvek odohrávali aspoň časťou v areáli Kysuckého múzea vo Vychylovke patria napríklad z poslednej doby Lietajúci Cyprián v hlavnej úlohe s Markom Igondom a Ivanom Romančíkom alebo známy koprodukčný seriál Teta.

Cestou domov sme sa zastavili v Starej Bystrici obzrieť si orloj.   Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Na jeho podobe pracovalo viacero renomovaných umelcov, no to najdôležitejšie – astroláb – vytvorili na požiadanie až v Prahe. Takýto astronomický prístroj vraj u našich susedov zostrojili naposledy pred 500 rokmi. Ten v Starej Bystrici však riadi moderná technika. Podľa tvorcov je starobystrický orloj jedinečný. Astronomické údaje sú totiž špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice. Farebnosť astrolábu je daná fázami dňa. Ručička sa pohybuje po poliach podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Hlavná doska ďalej obsahuje zlaté lemovky, ktoré označujú rovník, obratník raka i kozorožca a miestny poludník, ktorý ukazuje, kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou Bystricou. Orloj v Starej Bystrici tak ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas. 

Sme radi, že máme možnosť absolvovať exkurzie organizované cez projektom NFP Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ v rámci aktivity Moje bydlisko už pre mňa nie je záhadou. Sú to nezabudnuteľné zážitky. Sme hrdí na naše kultúrne dedičstvo a ľudovú architektúru.