Besedovali sme s etnologičkami o čase pred vianočnými sviatkami

História slovenského ľudu je úzko spätá s folklórnymi tradíciami. Zvykmi, poverami a čarami nás previedli počas besedy dve príjemné etnologičky z Považského múzea v Žiline. Priblížili nám tradičné zimné domáce a hospodárske práce, zvykoslovie predvianočného obdobia – zvyky na Ondreja, Barboru, Luciu a počas vianočných sviatkov. Aktivita bola realizovaná v rámci projektu NFP Naša škola v Závodí pre každého – Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Dozvedeli sme sa, že svätý Ondrej bol patrónom neviest. Deň (ale aj v predvečer sviatku), kedy sa slávil tento sviatok, patril okrem Štedrého večera k najdôležitejším vešteckým dňom v roku. Väčšina veštenia mala jedno spoločné, a to, že sa dievčatá snažili zistiť, kedy alebo za koho sa vydajú. V predvečer sviatku skúšali dievčatá, ktorá z nich sa čo najskôr vydá – každá vzala kúsok chleba, položila ho na lopatu a čí kúsok vzal pes ako prvý, tú čakala svadba najskôr. O pol noci pred sv. Ondrejom dievčatá vstávali a chodili klopať na kurník, pričom hovorili: „Kohútik, kohútik, zakotkodákaj. Ak muža dostanem, vedieť mi daj. Sliepočky vy nechajte kotkodákanie, nekazte mi, nekazte vydávanie.“ Ozval sa kohút, malo dievča nádej, že sa toho roku vydá. Ozvala sa skôr sliepka, znamenalo to, že má dievča prísť
za rok opäť. Zamilované dievčatá si taktiež písali mená najobľúbenejších mládencov na ceduľky a na noc si ich vkladali pod vankúš. Ako náhle sa ráno potom zobudili, vytiahli jednu z ceduliek a koho meno sa tam skrývalo, ten bol dievčine súdený.
Zo života svätej Lucie nepoznáme veľa hodnoverných faktov. Naopak, okolo jej života i smrti poznáme veľa legiend. Lucia je v povedomí slovenskej najstaršej generácie známa predovšetkým ako “bosorka”, či “striga” a jej sviatok je najdôležitejší zo stridžích dní, kedy majú zlé sily najväčšiu moc. Preto vykonávali rôzne úkony, ktoré mali chrániť ich samotných, statok a úrodu. Od Lucie do Vianoc dávajú gazdiné kravám kúsok cesta zmiešaného s korením, aby nad ním nemali čarodejnice moc. Na Luciu sa odporúčajú doslova cesnakové orgie – jesť koľko kto vládze, čo zaručí dobré zdravie. Dodnes mnohí dodržiavajú obyčaj modlenia sa za božiu ochranu a robia cesnakom tri krížiky. Jeden na dvere, druhý na čelo a tretí na hruď. Inokedy sa krížiky robili i na dvere chlievikov, novšie dokonca aj na garáž ! Dievky sa obliekli do bielych plachiet, zakryli si tváre. Chodili po dedine vždy vo dvojiciach. Jedna mala v rukách štetku, alebo metlu a druhá krídlo z husi. Keď prišli do domu, bez slova a rýchlo oprášili nábytok, vymietli kúty a pec. Týmito úkonmi vyháňali z domu zlé sily, aby po celý rok nešťastie odišlo preč.
Vianočné zvyky sú jedny z tých, ktoré ostávajú v podvedomí súčasných ľudí. Na stoloch nechýbajú tradičné jedlá, štedrú večeru sprevádza modlitba, hviezda v jabĺčku znamenala šťastie a zdravie. Štedrý večer bol vždy opradený rúškom  tajomstva a vianočných povier. Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. Uchoval sa zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše pre prípad, že by počas večer prišiel náhodný hosť.
Aby sme si pripomenuli , čo všetko sme sa dozvedeli, vyrobili sme si vianočné ozdoby na stromček. Prácu s drôtom sme si užívali. Zo začiatku sa drôt príliš vzpieral nášmu úsiliu, ale výsledok bol pre nás príjemným prekvapením. Naše stromčeky nebude zdobiť len jedna tradičná ozdoba, ale hneď viacero.