3. Na potulkách s Klementínkou Aktivita 3.1 Moje bydlisko už pre mňa nie je záhadou

Aktivita 3.1 Moje bydlisko už pre mňa nie je záhadou bola realizovaná v rámci projektu NFP Naša škola v Závodí pre každého, Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Kde sa vyrábalo najlepšie pivo v Hornom Uhorsku? No predsa v Žiline. Až 300 vedier tohto moku putovalo týždenne do Prešporku. Prečo zvuk tlieskania znie na jednom mieste Hlinkovho námestia ináč ako hocikde inde? My štvrtáci zo Závodia už poznáme odpovede na všetky tieto záhadné otázky.

Víla Klementínka – naša sprievodkyňa Žilinou nám pútavo rozprávala o potôčiku tečúcom popod Hlinkove námestie, o pyšnom staviteľovi Burianovi, ktorý chcel postaviť vežu siahajúcu do nebies a zaplatil za svoju pýchu životom – zrútil sa zo svojej veže. Pamiatkou na neho je pomenovanie ulice Burianova medzierka a pomenovanie najväčšieho zvona vážiaceho 2 tony. Zo žilinskej balustrády smerovali naše kroky na Mariánske námestie. V závere jeho prehliadky sme zasadli do kresiel poslancov v žilinskej radnici. Vyskúšali sme si ako sa prihovárajú cez mikrofón ostatným kolegom. Obzerali sme si sochy zhotovené otcom našej spolužiačky Bereniky Byboňovej. S napätím sme schádzali do podzemia. Predstavovali sme si život v dávnej minulosti, počúvali sme pána poslanca, ktorý nám rozprával o povestiach viažucim sa k tomuto miestu. V našich srdciach sa prebudila láska ku krásnej Žiline tak, ako sa prebúdza fontána Žiliny so symbolickým srdcom mesta.

Dlho budeme spomínať na pekné zážitky z našej najkrajšej exkurzie.