Burianova veža

Bol utorok  a my sme sa po druhej vyučovacej hodine vybrali do centra Žiliny. Veľmi sme sa tešili na prehliadku Burianovej veže.

Vstup do veže bol tmavý a pôsobil strašidelne. Schody boli veľmi strmé. Obávali sme sa, či navrch veže výjdeme, lebo veža meria 47 metrov a je tu 88 schodov. Na prvej zastávke nám pani sprievodkyňa porozprávala o histórii veže a o jej staviteľovi. Dozvedeli sme sa, že žilinská veža je naklonená podobne ako veža v Taliansku. Všetko nás zaujímalo a veľa sme sa pýtali.

V polovici cesty sme sa zastavili pri zvonoch. Kedysi tam boli len tri zvony, ktoré spadli dolu pri požiari mesta. V súčasnosti ich je šesť. Boli privezené z Čiech v 17. storočí. Najväčší váži vyše tri tony. V minulosti zvonili pomocou lán, teraz fungujú na elektrické ovládanie. Na okne nás upútalo položené srdce zvonu. Keby začali zvoniť v čase nášho pobytu vo veži, ich zvuk by spôsobil, že by sme ohluchli. Veľmi nás to vyľakalo.

Po točitých schodoch sme sa dostali na vyhliadkovu časť veže. Mesto sme mali ako na dlani. Bolo odtadiaľ vidieť široké okolie mesta, dokonca aj Lietavský hrad. Výhľad bol nádherný.

V závere prehliadky nám pani sprievodkyňa ukázala plán mesta Žiliny z roku 1933. Boli tu vystavené aj staré mapy mesta. Všetci sme sa podpísali do pamätnej knihy.                        Žiaci zo 4.B zo Závodia